Problémové vyučovanie
Je to typ vyučovania, pri ktorom samotní žiaci (žiak) riešia teoretické alebo praktické problémy. Jedná sa o učenie prekonávania „prekážok“ čo učí žiakov prekonávať prekážky a vedie ich k samostatnosti a tvorivosti. Získavanie vedomostí vlastnou aktívnou činnosťou žiaka, podporuje rozvoj myslenia, rozvíja tvorivé schopnosti žiaka, učenie je pre žiaka tvorivejšie, prirodzenejšie a príťažlivejšie. Pričom je nutné dodržiavať postup:
- vymedzenie a nastolenie problému,
- analýza problému,
- formulovanie hypotézy (hypotéz),
- výber metód riešenia,
- vriešenie problému,
- vyriešenie problému - induktívne / deduktívne,
- kontrola riešenia.
Prečo sa v problémovom vyučovaní zadávajú žiakom úlohy? Lebo myslenie môže vzniknúť iba v tzv. problémovej situácii, v situácii, keď sa človek stretne s dajakou prekážkou, ťažkosťou vo svojej činnosti, pričom spôsob prekonania prekážky je mu neznámy. Okrem protirečenie, t.j. neznámeho musí problémová situácia obsahovať ešte tieto dve stránky:
- motivačnú stránku - prebudenie záujmu na odstránenie uvedomeného protirečenia a pocítenie možnosti odstrániť ho pri súčasnom osvojení si nových vedomostí a zručností,
- predmetovo - obsahovú stránku- isté základné vedomosti žiaka zodpovedajú vecnému obsahu situácie a intelektuálne prostriedky na manipuláciu s týmto vecným obsahom.
Navodenie problémovej situácie vyvoláme predložením problémovej úlohy. Táto môže mať rozličnú formu:
- otázka,
- zadanie,
- praktická úloha.
Ktorá však musí odpovedať určitým požiadavkám a to:
- musí byť prirodzene spätá s prebraným učivom a musí z neho logicky vyplývať,
- má vychádzať z praktickej, životnej situácie, ktorá žiakov upúta. Apeluje na ich záujmy a skúsenosti tzn. musí žiaka motivovať.
Motivácia učenia je vnútornou podmienkou aktivizácie myšlienkovej činnosti, ktorá:
- musí obsahovať neznámy prvok (protirečenie),ktoré je základnou hybnou silou tvorby poznatkov a vyvoláva potrebu splniť úlohu. Najúčinnejšie úlohy predstavujú pre žiakov odhalenia nových príčinno-dôsledkových vzťahov, nových zákonitostí, nových princípov a spôsobov riešenia celej triedy úloh,
- musí byť formulovaná tak, aby žiaci jasne videli jej cieľ. Bez znalosti cieľa problémovej úlohy sa stráca dôvod tvorivého myslenia žiakov,
- musí zodpovedať intelektuálnym možnostiam žiakov. Musí byť dostatočne zložitá a náročná no súčasne dostupná pre možnosti žiakov. Musí teda ležať v "zóne najbližšieho vývoja" žiaka,
- môže obsahovať udané veličiny, ktoré nemajú súvis s jej riešením, alebo neúplné údaje.