Z hĺbky Božieho milosrdenstva navštívil nás Vychádzajúci z výsosti. (Porov. Lk 1, 78)
Dôkazy zo Svätého písma:
Sväté písmo neoslavuje žiadnu Božiu vlastnosť tak často, ako práve Božie milosrdenstvo k hriešnikom.
„Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne“ (Ž 102, 8).
„Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam“ (Ž 144, 9).
„Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky“ (Ž 117, 1).
Božie milosrdenstvo a odpustenie je veľmi zreteľné v Starom zákone, kde Boh neraz odpúšťa a sľubuje odpustenie izraelskému ľudu, najmä skrze prorokov - Izaiáša, Ezechiela a Jeremiáša.
V Novom zákone sa Božie milosrdenstvo najlepšie a najkrajšie prejavilo pri vtelení Božieho Syna za účelom vykúpenia ľudského pokolenia. Sv. Ján to vyjadril slovami:
„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16).
O veľkej Božej dobrote a láske k ľuďom píše aj sv. Pavol v Liste Títovi. Zdôrazňuje, že Boh nás nespasil „pre spravodlivé skutky, ktoré sme my vykonali, ale zo svojho milosrdenstva“ (Tít 3, 5).
Sám Pán Ježiš o svojom poslaní vyhlásil, že neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov (Mt 9, 13). Toto svoje nekonečné milosrdenstvo vyjadril v mnohých podobenstvách, ako napr. o stratenej ovci (Mt 18, 12-14; Lk 15, 4-7), o stratenej drachme (Lk 15, 8-10), o márnotratnom synovi (Lk 15, 11-32), o dobrom pastierovi (Jn 10, 1-18). Aj on sám preukázal milosrdenstvo, napr. Samaritánke (Jn 4, 1-42), Zachejovi (Lk 19, 1-10), lotrovi na kríži (Lk 23, 39-43), a i. Lukášovo evanjelium je zvlášť bohaté na prejavy Božieho milosrdenstva.
Podľa sv. Pavla sám Boh je Otcom milosrdenstva a Bohom každej útechy (2 Kor 1, 3). Je bohatý na milosrdenstvo Ef 2, 4).
Božie milosrdenstvo nie je len výrazom Božej lásky a dobrotivosti, ale je zároveň aj prejavom Božej moci a velebnosti. Tak o tom čítame už v knihe Múdrosti: „Ty sa zmilúvaš nad všetkými, pretože si všemocný“ (Múd 11, 24).
Nekonečné Božie milosrdenstvo hlásajú a oslavujú takmer všetky strany Svätého písma. Niektoré, ako napr. Piata kniha Mojžišova (Deuteronómium) a 40-66. kapitola proroka Izaiáša, sú akoby evanjeliá milosrdenstva Starého zákona. Slová žalmistu v 135. Žalme, kde hovorí a opakuje, že „jeho milosrdenstvo je večné“ (verš 1) sú akoby mottom dejín spásy.
Táto Božia vlastnosť má byť obrazom Božieho života v nás. Boh je Dobro a Láska, preto obidve vlastnosti majú byť aj podstatou kresťanstva a kresťanského života. Podľa Pánových slov práve milosrdní a láskaví dosiahnu milosrdenstvo (porov. Mt 5, 7).
Dôkazy z Tradície:
Sv. Hieronym hovorí:
„Milosrdenstvo mierni spravodlivosť, spravodlivosť mierni milosrdenstvo.“ Autor týchto slov chce vyjadriť myšlienku, že Božie milosrdenstvo a spravodlivosť sú spojené v obdivuhodnej harmónii. Medzi nekonečným Božím milosrdenstvom a najvyššou Božou spravodlivosťou nemôže byť rozpor, lebo obidve dokonalosti majú základ v Božej svätosti (porov. Ž 84, 11).
Sv. Tomáš Akvinský pripomína, že v každom Božom diele je základným koreňom milosrdenstvo, lebo tvory na prvotné bytie nemajú nijaké právo, ale dostávajú ho z púhej Božej dobroty.