McClaren F1
Iste každý automobilový fanúšik pozná značku Mclaren, či už v spojitosti s Formulou 1, alebo z jednej doby najrýchlejšie sériovo vyrábaným autom sveta, ktoré dnes predbehlo Bugatti Veyron.
Ale prečo tu píšem práve o tomto vozidle? Pretože je to možno najlepší superšport vedľa rady tých najlepších, a pretože vo vnútri tohto skvostu tĺklo nemecké srdce. McLaren F1 sa zapísal do automobilovej histórie ako „najrýchlejší“ civilní voz, ale jeho miesto v sieni slávy mu patrí z viacerých dôvodov než je len maximálna rýchlosť, ktorej je voz schopný.
Tvorca Gordon Murraye chcel postaviť auto, ktoré bude maximálne funkčné a bude využívať tých najmodernjších technológií, ktoré boli na prelome 80. a 90. rokov k dispozícii. To, že výsledkom bude na pohľad krásny kompaktný automobil so skvelými jazdnými vlastnosťami, možno predpokladal, i keď ako sa sám vyjadril – design bol podriadený funkčnosti. Čo však na začiatku vývoja nikto netušil, bolo to, že schopnosti vozu nikto neprekoná po dobu ďalších päťnástich rokov (desiatich rokov,ak budeme počítať od doby už vyrobených vozov).
McLaren F1 je konštruovaný ako trojmiestny dvojdverový voz s motorom uprostred a pohonom zadnej nápravy. Jeho šasu tvorí karbónový monokok s hliníkovými plátmi. Karoséria je taktiež z karbónových dielov. Voz má vertikálne výklopné dvere, batožinový priestor tvorí úložné schránky pred zadnými kolesami po stranách. Automobil využíva tzv. aktívnej aerodynamiky – dvojica ventilátorov pod vozom zväčšuje prítlak v oblasti zadného difúzoru. Tým odpadá použitie krídla, na zadku je malý výsuvný spoiler pomáhajúci pri nadzvukových rýchlostiach.
Ďalšou špecialitou je použitie hliníkových kolies s centrálnou maticou ako to majú závodné vozy (dnes to môžeme vidieť na Porsche Carrera GT, žiadny iný civilný voz to nemá). Pod kolesami sa skrývali veľmi silné brzdy Bremo bez ABS! Technické vychytávky ako zmienený ABS-systém odmietal Gordon Murraye rovnako ako riadenie (hrebeňové) s posilovačom a elektronické vymoženosti typu preklz kolies a stabilizácia. I keď v tej dobe to boli veci bežne používané u drahých automobilov, tu nenašli svoje uplatnenie. Dodnes trvajúca originalita spočíva v pozícii za volantom – vodič sedí uprostred vozu s radením po pravej ruke, dvaja spolujazdci sedia po stranách nepatrne vzadu. Konečne sa dostávame k motoru – úloha bola zadaná BMW, aby zostrojilo čo najvýkonnejší atmosféricky plnený motor. Jeho vývoj išiell rovno do BMW Motoršport k Raulovi Roschemu. Motor V12 byl štvorvačkový so 48 ventilmi s objemom 6.1 litru a dvomi vstrekmi na valec. Kúzelníci z Motoršportu ho dokázali naladiť na 627 koní/7400 ot. Kompresný pomer činil 10,5:1, krútiaci moment 651 Nm. Kvôli rozloženiu hmotnosti a rozmerom bola prevodovka priečne uložená, samozrejme 6 st. manuálna. K váhe poviem asi toto:1138 kilogramov!!! Dobre, tak ešte inak: 550 koní na tonu. Na stovke bol Mclaren za 3,2 sekundy, na 200km/h za 9,4 sekúnd. Kto sa trochu zaujíma o túto problematiku, tak vie, že faktorov ovlyvňujúcich topspeed je niekoľko – tlak v pneu, poveternostné podmienky, aktuálna váha vozu a v neposlednej rade dĺžka trate, na ktorej to skúsime, preto sa stretávame vo všetkých časopisoch nielen v prípade Mclarenu s rozdielnymi hodnotami. Fakt, o ktorý sa môžeme oprieť – rok 1998, miesto: testovacia trať VW, vodič: Andy Walance, elektronicky (nie tachometrovo) namerané 384km/h!
Predajný plán bol 300 kusov, ale celkom sa vyrobilo len 107 kusov vrátane závodných verzií. Cena se pohybovala niekde medzi 540-640.000 libier (ďalší rekord). Stavba každého kusu zabrala tri a pol mesiaca. Ku každému vozu dostal zákazník špeciálnu edíciu hodiniek od TAG Heuer s číslom podvozku svojho auta. Prvé vozy sa dostali do prodaja v roku 1994.
Prečo sa na McLaren môžeme pozerať ako na jeden z najlepších superšportov? Čím je fascinujúci i po toľkých rokoch, keď rovnako fascinovane môžeme kukať na Bugatti EB110 alebo na Jaguar XJ220, rovnako technicky dokonalé autá tej istej doby. McLaren bol asi len trochu ďalej, slávu mu zaistila tá maximálna rýchlosť a stal se métou, na ktorú sa dodnes snaží výrobca dosiahnuť. Bol McLaren prekonaný? Ako sa to vezme. Pokiaľ budeme vychádzať z pravovernej definície superšportu – pohon zadných kolies, manuálna prevodovka a atmosférický motor, tak nám veľa automobilov nezostane. Z dnešného pohľadu je McLarenu najbliťšie Porsche Carrera GT alebo Pagani Zonda. Ferrari Enzo je asi ešte bližšie svojím funkcionalizmom, pokiaľ prižmútime oči nad pádlovou prevodovku, ktorá je však na druhú stranu vecou modernou, fungujúcou a do temperamentu Eza priblížiť sa formulou 1 logickou. Tieto autá zišli z výrobnej linky zhruba 10 rokov po McLarenu a za tých desať rokov urobilo ľudstvo v technike veľký pokrok, nemyslíte? porovnajte akékoľvek auto, čo má desať křížikov na krku s novým modelom – zmena čo! No a teraz sa zamyslite, aké výkony priniesol McLaren F1 a aké moderné superšporty. Kam sa vytratilo tých desať rokov rozdielu? Nad týmto sa stojí zamyslieť. Ako keby sa výrobcovia McLarenu dotkli miesta bodu evolúcie, za ktorý už nie je možné ísť, alebo len minimálne (v rovine superšportových vozov). Dnes je síce iná doba – výrobcovia musia spĺňať emisné a bezpečnostné štandardy, nikto by si nedovolil dnes vyrobiť sériové produkčné auto bez airbagov, stabilizácie, ABS atď – to všetko pridáva na hmotnosti a uberá na pravovernej športovnosti. Zákony fyziky platia stále a pre všetkých, karbón je stále karbón, kam potom ísť ďalej? Rýchlejšie počítače a keramické brzdy – čo je určitě skvelá vec a nad tým môžeme len zmäknúť. Ani v jednom zo zmieňovaných áut som nešiel, bavíme sa len teoreticky, verím, že tie Zondy, GT, Enza sa riadia llepšie, idú lepšie a sú čo do kvality lepšie urobené, ale ten rozdiel, čo tie autá vedia a čoho sú schopné, nie je veľký. O Bugatti Veyron hovoriť nebudem – tu zvíťazil chtíč nad zmyslom. Postaviť to najsilnejšie a najrýchlejšie auto sa síce podarilo (nakoniec) ,ale akoby by sa vytratil duch športového automobilu. Zdá se, že Veyron je obeťou vlastnej techniky. 1001 koní každý skloňuje vo všetkých pádoch, ale o 1888 kg živej váhy sa taktne mlčí. Štyri turbá, motor ako z lokomotívy, náhon na všetky štyri kolesá a luxusná výbavička + všetky tieto systémy ,čo ho majú za úlohu udržať na ceste, mu na charaktere nepridajú, alebo áno?
McLaren F1Katalóg automobilov » Články » Recenzie » McLaren F1 McLaren F1
07.06.2007 - Tomáš Trhoň
Iste každý automobilový fanúšik pozná značku Mclaren, či už v spojitosti s Formulou 1, alebo z jednej doby najrýchlejšie sériovo vyrábaným autom sveta, ktoré dnes predbehlo Bugatti Veyron.
Iste každý automobilový fanúšik pozná značku Mclaren, či už v spojitosti s Formulou 1, alebo z jednej doby najrýchlejšie sériovo vyrábaným autom sveta, ktoré dnes predbehlo Bugatti Veyron.
Ale prečo tu píšem práve o tomto vozidle? Pretože je to možno najlepší superšport vedľa rady tých najlepších, a pretože vo vnútri tohto skvostu tĺklo nemecké srdce. McLaren F1 sa zapísal do automobilovej histórie ako „najrýchlejší“ civilní voz, ale jeho miesto v sieni slávy mu patrí z viacerých dôvodov než je len maximálna rýchlosť, ktorej je voz schopný.
Tvorca Gordon Murraye chcel postaviť auto, ktoré bude maximálne funkčné a bude využívať tých najmodernjších technológií, ktoré boli na prelome 80. a 90. rokov k dispozícii. To, že výsledkom bude na pohľad krásny kompaktný automobil so skvelými jazdnými vlastnosťami, možno predpokladal, i keď ako sa sám vyjadril – design bol podriadený funkčnosti. Čo však na začiatku vývoja nikto netušil, bolo to, že schopnosti vozu nikto neprekoná po dobu ďalších päťnástich rokov (desiatich rokov,ak budeme počítať od doby už vyrobených vozov).
McLaren F1 je konštruovaný ako trojmiestny dvojdverový voz s motorom uprostred a pohonom zadnej nápravy. Jeho šasu tvorí karbónový monokok s hliníkovými plátmi. Karoséria je taktiež z karbónových dielov. Voz má vertikálne výklopné dvere, batožinový priestor tvorí úložné schránky pred zadnými kolesami po stranách. Automobil využíva tzv. aktívnej aerodynamiky – dvojica ventilátorov pod vozom zväčšuje prítlak v oblasti zadného difúzoru. Tým odpadá použitie krídla, na zadku je malý výsuvný spoiler pomáhajúci pri nadzvukových rýchlostiach.
Ďalšou špecialitou je použitie hliníkových kolies s centrálnou maticou ako to majú závodné vozy (dnes to môžeme vidieť na Porsche Carrera GT, žiadny iný civilný voz to nemá). Pod kolesami sa skrývali veľmi silné brzdy Bremo bez ABS! Technické vychytávky ako zmienený ABS-systém odmietal Gordon Murraye rovnako ako riadenie (hrebeňové) s posilovačom a elektronické vymoženosti typu preklz kolies a stabilizácia. I keď v tej dobe to boli veci bežne používané u drahých automobilov, tu nenašli svoje uplatnenie. Dodnes trvajúca originalita spočíva v pozícii za volantom – vodič sedí uprostred vozu s radením po pravej ruke, dvaja spolujazdci sedia po stranách nepatrne vzadu. Konečne sa dostávame k motoru – úloha bola zadaná BMW, aby zostrojilo čo najvýkonnejší atmosféricky plnený motor. Jeho vývoj išiell rovno do BMW Motoršport k Raulovi Roschemu. Motor V12 byl štvorvačkový so 48 ventilmi s objemom 6.1 litru a dvomi vstrekmi na valec. Kúzelníci z Motoršportu ho dokázali naladiť na 627 koní/7400 ot. Kompresný pomer činil 10,5:1, krútiaci moment 651 Nm. Kvôli rozloženiu hmotnosti a rozmerom bola prevodovka priečne uložená, samozrejme 6 st. manuálna. K váhe poviem asi toto:1138 kilogramov!!! Dobre, tak ešte inak: 550 koní na tonu. Na stovke bol Mclaren za 3,2 sekundy, na 200km/h za 9,4 sekúnd. Kto sa trochu zaujíma o túto problematiku, tak vie, že faktorov ovlyvňujúcich topspeed je niekoľko – tlak v pneu, poveternostné podmienky, aktuálna váha vozu a v neposlednej rade dĺžka trate, na ktorej to skúsime, preto sa stretávame vo všetkých časopisoch nielen v prípade Mclarenu s rozdielnymi hodnotami. Fakt, o ktorý sa môžeme oprieť – rok 1998, miesto: testovacia trať VW, vodič: Andy Walance, elektronicky (nie tachometrovo) namerané 384km/h!
Predajný plán bol 300 kusov, ale celkom sa vyrobilo len 107 kusov vrátane závodných verzií. Cena se pohybovala niekde medzi 540-640.000 libier (ďalší rekord). Stavba každého kusu zabrala tri a pol mesiaca. Ku každému vozu dostal zákazník špeciálnu edíciu hodiniek od TAG Heuer s číslom podvozku svojho auta. Prvé vozy sa dostali do prodaja v roku 1994.
Prečo sa na McLaren môžeme pozerať ako na jeden z najlepších superšportov? Čím je fascinujúci i po toľkých rokoch, keď rovnako fascinovane môžeme kukať na Bugatti EB110 alebo na Jaguar XJ220, rovnako technicky dokonalé autá tej istej doby. McLaren bol asi len trochu ďalej, slávu mu zaistila tá maximálna rýchlosť a stal se métou, na ktorú sa dodnes snaží výrobca dosiahnuť. Bol McLaren prekonaný? Ako sa to vezme. Pokiaľ budeme vychádzať z pravovernej definície superšportu – pohon zadných kolies, manuálna prevodovka a atmosférický motor, tak nám veľa automobilov nezostane. Z dnešného pohľadu je McLarenu najbliťšie Porsche Carrera GT alebo Pagani Zonda. Ferrari Enzo je asi ešte bližšie svojím funkcionalizmom, pokiaľ prižmútime oči nad pádlovou prevodovku, ktorá je však na druhú stranu vecou modernou, fungujúcou a do temperamentu Eza priblížiť sa formulou 1 logickou. Tieto autá zišli z výrobnej linky zhruba 10 rokov po McLarenu a za tých desať rokov urobilo ľudstvo v technike veľký pokrok, nemyslíte? porovnajte akékoľvek auto, čo má desať křížikov na krku s novým modelom – zmena čo! No a teraz sa zamyslite, aké výkony priniesol McLaren F1 a aké moderné superšporty. Kam sa vytratilo tých desať rokov rozdielu? Nad týmto sa stojí zamyslieť. Ako keby sa výrobcovia McLarenu dotkli miesta bodu evolúcie, za ktorý už nie je možné ísť, alebo len minimálne (v rovine superšportových vozov). Dnes je síce iná doba – výrobcovia musia spĺňať emisné a bezpečnostné štandardy, nikto by si nedovolil dnes vyrobiť sériové produkčné auto bez airbagov, stabilizácie, ABS atď – to všetko pridáva na hmotnosti a uberá na pravovernej športovnosti. Zákony fyziky platia stále a pre všetkých, karbón je stále karbón, kam potom ísť ďalej? Rýchlejšie počítače a keramické brzdy – čo je určitě skvelá vec a nad tým môžeme len zmäknúť. Ani v jednom zo zmieňovaných áut som nešiel, bavíme sa len teoreticky, verím, že tie Zondy, GT, Enza sa riadia llepšie, idú lepšie a sú čo do kvality lepšie urobené, ale ten rozdiel, čo tie autá vedia a čoho sú schopné, nie je veľký. O Bugatti Veyron hovoriť nebudem – tu zvíťazil chtíč nad zmyslom. Postaviť to najsilnejšie a najrýchlejšie auto sa síce podarilo (nakoniec) ,ale akoby by sa vytratil duch športového automobilu. Zdá se, že Veyron je obeťou vlastnej techniky. 1001 koní každý skloňuje vo všetkých pádoch, ale o 1888 kg živej váhy sa taktne mlčí. Štyri turbá, motor ako z lokomotívy, náhon na všetky štyri kolesá a luxusná výbavička + všetky tieto systémy ,čo ho majú za úlohu udržať na ceste, mu na charaktere nepridajú, alebo áno?
Rozhodne si myslím ,že Mclaren F1 je a bude na dlhú dobu patriť medzi špičku superšportových áut, škoda že moc ľuďom z normálnych sfér sa nepodarí si tento voz skúsiť šoférovať.