Choď na obsah Choď na menu
 


dobytok

Dobytok je súhrnné označenie veľkých hospodárskych zvierat, najmä tura domáceho, ošípanej, koní, oviec a kôz.

V užšom ponímaní označuje hovädzí dobytok.

Hospodárske zviera

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Koza, jedno z prvých domestikovaných hospodárskych zvierat

Hospodárske zviera je domestikovaný živočíšny druh chovaný človekom v umelých životných podmienkach za účelom získania poľnohospodárskych produktov živočíšneho pôvodu. Hospodárske zvieratá tvoria početnú skupinu v rámci domácich zvierat chovaných človekom. Majú bezprostredný vplyv na poľnohospodársku produkciu, podieľajú sa na výrobnom procese, čiže sú výrobným prostriedkom.

Obsah

[skryť]

[upraviť] Najvýznamnejšie hospodárske zvieratá

Hovädzí dobytok - dojnica
prasnica(ošípaná) s ciciakmi v ustajňovacom priestore

Najvýznamnejšie druhy hospodárskych zvierat na Slovensku sú: Tur domáci, ošípané, kone, ovce, kozy, hydina - kura domáca, kačica domáca, hus domáca, morka domáca, z malých kožušinových zvierat hlavne králik domáci, nutria.

Vzhľadom na zootechnickú prax a plemenársku prácu je potrebné rozlišovanie skupín populácií v rámci druhu, ktoré majú značne rozdielne morfologické a fyziologické vlastnosti. Pre tento účel bola v zootechnickej praxi zavedená umelá taxonomická jednotka - plemeno. V rámci každého druhu hospodárskeho zvieraťa je značné množstvo odlišných plemien s rôznym hospodárskym zameraním.

[upraviť] Hovädzí dobytok

Bližšie informácie v hlavnom článku: Tur domáci

Hovädzí dobytok je skupina veľkých prežúvavcov chované najmä pre produkciu mlieka a mäsa. Vedľajšími produktami sú koža a rohovina. V chove hovädzieho dobytka bolo vyšľachtené veľké množstvo plemien zamerané na jednostrannú produkciu mlieka alebo mäsa (tzv. špecializované plemená), alebo na kombinovanú produkciu obidvoch hlavných produktov. Hovädzí dobytok na Slovensku sa chová dvoma základnými spôsobmi, a to extenzívne (pastevným spôsobom s minimálnym prikrmovaním jadrovým krmivom) alebo častejšie intenzívne, kedy je dobytok ustajnený celoročne v maštaliach, s vysokým stupňom bilancovania výživovej kŕmnej dávky a vysokým stupňom mechanizácie práce.

[upraviť] Ošípané

Bližšie informácie v hlavnom článku: domáca ošípaná

Ošípané sa v prvom rade chovajú pre produkciu bravčového mäsa, ktoré je najkonzumovanejším druhom mäsa na Slovensku. Technika chovu ošípaných je vysoko mechanizovaná a automatizovaná, krmivársky priemysel poskytuje kompletné kŕmne zmesi. Tie maximalizujú priemerné denné prírastky vo výkrme alebo kryjú potreby chovných prasníc v období laktácie.

[upraviť] Kone

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kôň (podrod)
arabský kôň

Kone sa v minulosti využívali ako pracovná sila, v súčasnosti sa využívajú hlavne v na športové účely, v agroturistike a na rekreačné jazdenie. Na pracovné účely sa využívajú pri prácach v lese, a to v lokalitách kam sa nedostane ťažká mechanika, a na ťahanie povozov a kočiarov. Kone sa využívajú aj v hipoterapii.

[upraviť] Ovce a kozy

Bližšie informácie v hlavnom článku: ovca domáca
Bližšie informácie v hlavnom článku: koza domáca

Ovce a kozy sú skupina malých prežúvavcov ktoré tvoria u väčšiny chovateľov vedľajšiu živočíšnu výrobu. Ovce sú na Slovensku chované prevažne pre mäsovú produkciu, pričom vedľajším produktom je vlna. V minulosti sa chovali aj špecializované vlnové plemená, ktoré však v modernom poľnohospodárstve nevedeli konkurovať kvalitnej jemnej vlne novozélandských oviec. Preto sa chovatelia oviec preorientovali na produkciu jatočných jahniat. Chov kôz je rozšírený ešte menej, poskytujú špecifické vysokokvalitné mlieko, avšak jeho realizácia v mliekárenských podnikoch sa stretáva so značnými problémami. Sekundárnym významom chovu oviec a kôz je aj spásanie pastvín, čo je významná úloha v starostlivosti o krajinu, hlavne kozy dokážu spásať aj podradné burinné druhy bylín na pasienkoch, ktoré ovce a hovädzí dobytok obchádza.

[upraviť] Hydina

Bližšie informácie v hlavnom článku: hydina (vtáctvo)
kura domáca, sliepky

Hydina je skupina malých pernatých hospodárskych zvierat začleňujúca hlavne kuru domácu, kačicu domácu, hus domácu, morku domácu. Tieto zvieratá poskytujú hlavne vysokokvalitné hydinové mäso, znáškové hybridy kury domácej vajcia. Plemená kačíc a husí sú chované v špecializovaných výkrmniach na produkciu mäsa a pečienky.

[upraviť] Charakteristické zmeny hospodárskych zvierat vplyvom domestikácie

Vplyvom upravených chovných podmienok, ktoré sa často značne líšia od prirodzených podmienok vo voľnej prírode, vplyvom umelého výberu pri reprodukcii sa u hospodárskych zvierat objavujú nové morfologické a fyziologické vlastnosti.

Z morfologických znakov sa zmenila hlavne farba kože a srsti. Bola potlačená jednofarebnosť, niektoré hospodárske zvieratá sú úplne albinotické úplne, iné sú albinotické len na niektorých častiach tela, hovoríme že sú strakaté. Vyskytuje sa veľké množstvo rozlične zafarbených plemien v rámci jedného druhu, čo predstavuje veľkú variabilitu znakov ktorá sa u divožijúcich druhov nevyskytuje. Niektorým skupinám hospodárskych zvierat sa zredukovala srsť alebo perie, pri iných sa zmenil charakter srsti - zhustla podsada, predĺžila sa alebo skučeravela. Ochabenie kožných svalov spôsobilo previsnuté uši u niektorých skupín hospodárskych zvierat. Podľa smeru hospodárskeho využitia sa zmenil aj vývin svalstva. Výkrmové plemená majú značné osvalenie tela, záprahové kone majú lepšie osvalený chrbát, na druhej strane jazdecké kone majú lepšie osvalenie pleca. Niektorým domácim ovciam sa zvýšil počet chvostových stavcov z 8 - 10 na 25.

Fyziologické zmeny sa týkajú vyvinutejšej srdcovej a cievnej sústavy, taktiež dýchacej sústavy. Zmenila sa plodnosť samíc. Napr. ošípaná má až 3,5 krát viac mláďat ako divá ošípaná. Znáška vajec kury domácej vzrástla z cca 15ks za rok na neuveriteľných vyše 340 ks na rok u niektorých moderných znáškových hybridov. Hospodárske zvieratá všeobecne skôr pohlavne dospievajú, často sa sezónnosť ruje zmenila na pravidelnú.

Avšak netreba zabúdať na fakt, že niektoré vlastnosti hospodárskych zvierat sa aj zhoršili alebo úplne stratili. Napr. horšia konštitúcia vysokošľachtených zvierat, strata materinského pudu, strata kvokavosti u hydiny, strata orientačnej schopnosti.

Zvýšením stresových situácií v moderných chovateľských podmienkach sa zmenilo aj samotné správanie zvierat. Objavujú sa početné poruchy správania hospodárskych zvierat znižujúce ich hospodárske upotrebenie.

[upraviť] Hlavné produkty hospodárskych zvierat

  • mäso- pod pojmom mäso sa všeobecne rozumejú všetky požívateľné časti zabitých zvierat, teda koň, pľúca, obličky, črevá a pod., podkožné a vnútorné telové tekutiny, ktoré obaľujú vnútornosti a v neposlednom rade tuky v mäse a to podkožný tuk, medzisvalový tuk a vnútrosvalový tuk. Medzi kvalitatívne vlastnosti mäsa patria farba, pH, mramorovitosť (prerastenosť tukom), schopnosť viazať vodu, obsah bielkovín, obsah aminokyselín a pod. Mäso má približne nasledovné zloženie: 62% vody, 17% bielkovín, 20% tuku, 1% minerálnych látok [1]. Avšak v presnom obsahu jednotlivých zložiek existujú značné medzidruhové, medziplemenné a taktiež individuálne rozdiely dané genetikou ale aj vekom.
  • mlieko- sekrét mliečnej žľazy živočíchov triedy cicavcov (Mammalia), ktorý obsahuje všetky živiny potrebné pre vývoj mláďaťa. Hospodárske zvieratá získali schopnosť produkovať väčšie množstvo mlieka ako je potrebné pre odchov mláďat, preto ho človek môže získavať dojením. Mlieko samíc jednotlivých druhov nemá rovnaké zloženie, je druhovo špecifické. Najvyužívanejší druh mlieka vo výžive človeka je kravské mlieko, ktoré obsahuje v priemere 87,7% vody, 3,61% tuku, 4,65%laktózy (mliečny cukor), 3,29% proteínov (bielkovina) a 0,75% minerálnych látok [1]. Samotné zloženie mlieka jednotlivých zvierat ovplyvňujú fyziologicko-genetické faktory.
  • vajcia- slepačie vajce je v podstate gigantická pohlavná bunka-vajíčko, slúži na reprodukciu hydiny. Vo výžive ľudí je nezastupiteľnou zložkou ako bohatý zdroj živočíšnych bielkovín a tukov. Vo svojej podstate je to najdokonalejšia prírodná konzerva s vysokou nutričnou hodnotou.
'Priemerný obsah živín v slepačom vajci (% z celkovej hmotnosti vajca)[2]'
výživové zložky vajce bez škrupiny žĺtok bielok
sušina 26,4 51,3 12,0
bielkoviny 12,8 16,6 10,6
sacharidy 1,0 1,0 0,9
tuky 11,8 32,6 0,2
minerálne látky 0,8 1,1 0,6
  • vlna oviec je dôležitým artiklom textilného priemyslu. Ovčia vlna na živom zvierati alebo surová vlna ostrihaná a v jednom celku sa nazýva rúno. Ovčiu vlnu tvoria chlpy ktoré vyrastajú z kože. Ovčie rúno obsahuje aj nečistoty, ktoré znižujú kvalitu vlny a vlnotuk, ktorý sa získava z vlny praním a používa sa na výrobu lanolínu. Ten sa využíva v kozmetike a lekárstve.

Vedľajšie produkty:

  • perie vodnej hydiny, hlavne husí je vedľajším produktom chovu hydiny, vyznačuje sa tepelnou nevodivosťou, preto sa používa na výrobu paplónov, vankúšov a iných priemyselných tepelných izolácií. Husacie perie je pružné, jemné a ľahké. Zrelé perie sa dá ľahko vytrhnúť a šklbe sa na bruchu, prsiach a chrbte. Počas života husi sa šklbe dvakrát a potom ešte raz pri porážke (zabití).
  • koža je v podstate pokrývka tela chrániaca organizmus zvieraťa, kožušina je koža so srsťou , po zabití sa surová koža spracováva v kožiarskom a kožušníckom priemysle. Kvalita kože závisí od jej veľkosti a mechanického poškodenia. Pevnosť kože je ovplyvňovaná radom faktorov od druhu zvieraťa, cez klimatické a výživové podmienky v ktorých zviera žilo až po jeho zdravotný stav.
Maštaľný hnoj
  • maštaľný hnoj je zmes exkrementov zvierat s podstieľkou, vyzretý maštaľný hnoj je najkvalitnejšie organické hnojivo pri zúrodňovaní poľnohospodárskej pôdy, zlepšuje jej fyzikálne a chemické vlastnosti.
  • pracovná sila, rohovina, rohy, kosti, črevá, a iné.

[upraviť] Reprodukcia hospodárskych zvierat

ošípaná s mláďatami (ciciakmi) vo výbehu
teľatá v umelom odchove, mliečna výživa je podávaná náhradným spôsobom
kozľa

Reprodukcia zvierat chovaných človekom je základom úspechu chovu, úspešná reprodukcia zabezpečuje obnovu starnúceho stáda zvierat, zabezpečuje dostatočný počet zvierat v chovoch zameraných na úžitkovosť, umožňuje šľachtenie zvierat, zlepšovanie úžitkových vlastností zámerným výberom rodičovského páru a pod. Reprodukcia hospodárskych zvierat v podmienkach súčasného poľnohospodárstva vychádza nielen z hodnotenia počtu uliahnutých (narodených) mláďat, ale aj počtu odchovaných, resp. odstavených mláďat s čím súvisí aj produkcia mlieka na odchov mláďat, živá hmotnosť samíc a taktiež genetické vybavenie rodičov.

Plodnosť hospodárskych zvierat je považovaná za jednu z úžitkových vlastností zvierat, priamo ovplyvňuje ekonomiku chovu ako aj výšku produkcie celého stáda. Plodnosť samíc sa hodnotí podľa pravidelnosti pôrodov a schopnosti rodiť do vysokého veku dobre vyvinuté, životaschopné mláďatá v počte primeranom druhu. Počet mláďat vo vrhu je dané predovšetkým počtom uvoľnených vajíčok pri ovulácii. Z tohto hľadiska delíme hospodárske zvieratá na uniparné (jednorodé), pri ktorých sa pri ovulácii uvoľňuje jedno vajíčko. Patrí sem napr. kobyla, krava a niektoré plemená oviec. Viacpočetné pôrody sú spôsobené náhodným uvoľnením dvoch vajíčok počas jednej ovulácii alebo rozdelením oplodneného vajíčka z ktorého sa vyvinú dva jedince. Druhou skupinou sú multiparné (viacrodé) druhy, kedy sa pri ovulácii uvoľňuje viac vajíčok. Patrí sem koza, ošípaná, králičica a niektoré plemená oviec). Ovca predstavuje akýsi prechod medzi uniparnými a multiparnými druhmi.

Plodnosť samcov sa hodnotí predovšetkým množstvom a kvalitou ejakulátu, oplodňovacou schopnosťou spermií a v neposlednom rade aj schopnosťou vykonávať koitus (pohlavný akt).

Pri hodnotení plodnosti samíc sa berie ohľad aj na typ pohlavného cyklu. Monoestrické hospodárske zvieratá majú ruju raz do roka s čím potom súvisí aj počet odstavených mláďat za rok. Polyestrické zvieratá majú ruju pravidelne sa opakujúcu počas celého roka čo umožňuje pripúšťanie (oplodnenie) aj viac krát za rok s ohľadom na dĺžku gravidity a čas odchovu mláďat. U sezónne polyestrických zvierat je opakovanie silnej ruje počas určitého obdobia roka, prevažne na jar alebo jeseň.

Dĺžka gravidity hospodárskych zvierat [1]
krava 280 (270 – 300)
kobyla 333 (310 – 360)
ovca 150 (140 – 155)
koza 150 (140 – 155)
ošípaná 115 (110 – 120)
králičica 30 (27 – 32)

[upraviť] Rast hospodárskych zvierat

bahnica kamerunskej ovce s jahňatami

Život zvierat je nepretržitý kolobeh biologických procesov. Úžitkové vlastnosti zvieraťa sa vytvárajú v priebehu rastu. Poznanie biologických súvislostí pomáha vytvárať predstavy o procesoch, ktorých začiatok, priebeh alebo ukončenie súvisí s produkciou hospodárskych zvierat, alebo ju priamo determinuje. Hodnotenie rastu je meradlom úrovne chovu a umožňuje plánovanie hospodárskej produkcie v poľnohospodárstve.

Rast je niekoľko súčasne prebiehajúcich procesov kvantitatívneho zvyšovania hmotnosti, objemu, povrchu a rozmerov zvieraťa. Rast zvierat môžeme rozdeliť na dve základné štádiá a to prenatálne (pred narodením) a postnatálne (po narodení). V postnatálnom štádiu rozlišujeme zo zootechnického hľadiska niekoľko období rastu.

  • obdobie od uliahnutia (narodenia) po nezávislosť od matky, zahŕňa obdobie mledzivovej výživy. V prvých dňoch po pôrode produkuje mliečna žľaza mledzivo, ktoré je hustejšie ako mlieko a zabezpečuje vytvorenie základu imunity nového jedinca. U hovädzieho dobytka trvá 10 - 14 dní, u ošípanej napr. len 7 - 10 dní. Po tomto období nasleduje obdobie mliečnej výživy, v ktorom je jedinec závislý od materského mlieka.
  • obdobie výživy pevnou stravou nasleduje postupne po období mliečnej výživy, mláďa prijíma najprv malé množstvá tuhej potravy až nakoniec sa mikroflóra tráviacej sústavy úplne podobá mikroflóre dospelého jedinca. V tomto období je jedinec schopný samostatného od matky nezávislého života. V tomto období sa mláďatá odstavujú od matiek.
  • obdobie pohlavného dospievania je charakteristické vývojom pohlavnej sústavy, vytvárajú sa typické morfologické znaky pohlavia, vytvára sa individuálny typ zvieraťa, úžitkový typ a pod.
  • obdobie dospelosti je obdobie ukončovania rastu, vrcholia úžitkové vlastnosti, prírastok na váhe je spôsobený ukladaním tuku. Zo zootechnického hľadiska rozlišujeme tri druhy dospelosti. Pohlavná dospelosť je charakteristická začiatkom produkcie pohlavných buniek schopných oplodnenia, avšak rast tela ešte nie je dokončený. Chovateľská dospelosť je obdobie v ktorom sa hospodárske zvieratá môžu prvý krát využiť v reprodukcii bez toho aby bolo ohrozené zdravie zvieraťa. Závisí od druhu, plemena a individuality jedinca. Telesná dospelosť je určená ukončením telesného rastu. Znakom telesnej dospelosti je ukončenie rastu dlhých kostí a výmena mliečneho chrupu za stály.
  • obdobie starnutia kedy sa úžitkovosť znižuje.
Jednotlivé druhy dospelosti hospodárskych zvierat [1]
- pohlavná dospelosť v mesiacoch chovateľská dospelosť v rokoch telesná dospelosť v rokoch
kobyla 9-12 3-4 5-7
býk 6-12 1-2 4-6
krava 9-12 1,5-2,5 4-7
ovca 6-12 1-2 2-4
baran 6-12 1,5-2,5 2,5-5
koza, cap 6 0,75-1 2-3
ošípaná 3-9 0,75-1,5 2-4

Meradlom absolútneho rastu je živá hmotnosť v určitom veku zvieraťa. Na základe absolútneho rastu sa zostavuje rastová krivka (grafické znázornenie zvyšovania hmotnosti). Na začiatku rastovej fázy je fáza pozvoľného rastu po ktorej nasleduje fáza intenzívneho rastu. Na jej konci sa nachádza bod obratu (inflexný bod), kedy sa rast zastavuje, krivka dosiahne horizontálnu a neskôr zostupnú tendenciu. Inflexný bod rozdeľuje rastovú krivku na dve časti, prvá má konkávny tvar a druhá konvexný.

Živá hmotnosť mláďat pri narodení [1]
hovädzí dobytok 38 (26 - 45)
ovca 4 (2,5 - 5)
koza 3,5 (2,5 - 4,5)
ošípaná 1,3 (1,2 - 1,5)

Ďalším spôsobom vyjadrenia absolútneho rastu je prírastok hmotnosti v kg na určité časové obdobie, zvyčajne jeden deň, 100 kŕmnych dní, obdobie výkrmu, rok a pod. Prírastok živej hmotnosti zahŕňa rast kostry, svaloviny, väzivových tkanív a vnútorných orgánov.

Relatívny rast zvierať sa vyjadruje prírastkom hmotnosti alebo telesných rozmerov v percentách. Index rastu vyjadruje prírastok hmotnosti v % k začiatočnej hmotnosti (narodenie, začiatok výkrmu a pod.). Taktiež sa merajú telesné rozmery a vyjadrujú sa indexmi telesnej stavby, čo je vzájomný pomer jednotlivých častí tela alebo orgánov.

[upraviť] Mlieková úžitkovosť

strojové dojenie kravy
paralelná vysokokapacitná dojáreň pre hovädzí dobytok

Mlieko je významná zložka výživy obyvateľstva. Je to sekrét mliečnej žľazy cicavcov, ktorý obsahuje všetky živiny potrebné na rast a vývoj mláďaťa. Pre ľudí predstavuje mlieko zdroj mliečnych bielkovín, cukrov, tukov a z minerálnych látok predovšetkým vápnika.

Mlieko sa tvorí v mliečnych alveolách, sú to mechúriky vystlané jednovrstvovým epitelom, ktoré zabezpečujú sekréciu mlieka. Bunky epitelu prijímajú živiny z krvi, premieňajú ich na mlieko a vylučujú do dutiny alveoly. Alveola naplnená mliekom má priemer 0,1 - 0,3 mm. Skupina alveol sa vlieva do mliekovodu, čím tvoria funkčnú jednotku lalôčik. Niekoľko lalôčikov sa vlieva do ďalšieho mliekovodu, čím tvoria jednotku lalok. Mlieko z viacerých lalokov je cez mliekovod nazvaný galaktofor odvádzané do mliečnej cisterny. Tá slúži ako rezervoár mlieka, je schopná udržať až 400ml mlieka. Mliečna cisterna prechádza do ceckovej cisterny s kapacitou 35 - 45 ml. Cecková cisterna je ukončená ceckovým kanálikom cez ktorý sa mlieko z vemena vylučuje.

Bližšie informácie v hlavnom článku: mliečna žľaza

Hodnotenie mliekovej úžitkovosti:

  • dĺžka laktácie (tvorby mlieka) je obdobie od pôrodu po zasušenie (strata mlieka). Dĺžka laktácie závisí od druhu, plemena ale aj individuality zvieraťa. Napr. laktácia kravy je v priemere 300 dní, laktácie ovce len 100 - 140 dní.
  • dojnosť - je celkové množstvo mlieka získané od zvieraťa za obdobie jednej laktácie alebo za rok.
  • dojivosť je schopnosť spúšťať mlieko, počas dojenia je z hypofýzy uvoľňovaný oxytocín, ktorý je spúšťacím faktorom uvoľňovania mlieka z mliečnej žľazy, pôsobí len 8 - 10 min. od začiatku dojenia a za tento čas by zviera malo byť úplne podojené. Niektoré dojnice začnú samé spúšťať mlieko v prípade začutia dojacieho zariadenia, dojiča a pod. Takéto zvieratá sa doja ľahšie, vyprázdnenie mliečnej žľazy je úplné.
  • dojiteľnosť - teda funkčné a tvarové vlastnosti vemena podmieňujúce predpoklad tvorby mlieka v mliečnej žľaze, vemeno musí byť úplne a správne vyvinuté, krava má dva páry mliečnych žliaz, t. j. 4 cecky. Ovca a koza majú po jednom páre mliečnych žliaz, teda 2 cecky. Pri niektorých anomáliách mliečnych žliaz sa môžu vyskytovať nefunkčné mliečne žľazy, teda zo 4 ceckov sa dajú dojiť len z dvoch, alebo sa vyskytuje jeden pár navyše, teda má krava 6 ceckov, mliečne žľazy môžu byť na rôznom stupni funkčnosti, zvyčajne nadpočetné mliečne žľazy sú nefunkčné.
  • % tuku a bielkovín a sacharidov v mlieku udáva kvalitatívne zloženie získaného mlieka
  • produkcia tuku a bielkovín a sacharidov v kg za celú laktáciu - nakoľko sa zloženie mlieka mení v priebehu laktácie, percentuálne porovnanie nie je objektívne, zaviedlo sa hodnotenie celkovej produkcie najdôležitejších zložiek mlieka

[upraviť] Mäsová úžitkovosť

 
moderný spôsob predaja mäsových výrobkov v hygienickom balení

Produkcia mäsa je výsledkom celého radu morfologických a fyziologických vlastností organizmu, ktoré závisia od genetických činiteľov a faktorov vonkajšieho prostredia, predovšetkým výživy. Rozhodujúcim faktorom mäsovej úžitkovosti je rast jedinca a plodnosť rodičovského stáda. Samotná produkcia mäsa zvieraťa sa hodnotí niekoľkými ukazovateľmi(súhrnne jatočná hodnota zvieraťa):

  • výťažnosť mäsa je % podiel hmotnosti zabitého zvieraťa bez požívateľných častí k živej hmotnosti pred porážkou
  • jatočná hodnota mäsa je daná kvalitou samotného mäsa, teda chemickým zložením, nutričnou hodnotou, obsahom tuku, farbou mäsa, ph, mramorovitosť mäsa (prerastenosť tukom) a pod.
  • jatočná zrelosť je daná začiatkom ukladania vnútrosvalového tuku v mäse a je to najvhodnejšie obdobie na porážku zvieraťa
  • rannosť zvieraťa - teda schopnosť rýchlejšieho rastu a skoršieho ukončenia telesného vývoja oproti iným druhom, plemenám.
  • výkrmovosť je schopnosť produkcie mäsa a tuku v spojitosti s rannosťou, schopnosťou dobrého využívania krmiva a žiadúcim pokojným temperamentom.