22. kapitola
Sklonila som sa k nemu. "Dan, Dan!! Preber sa prosím!" Mal hlbokú ranu na hlave. Ach bože...Pootvoril oči, bol dezorientovaný, bála som sa čo sa stane. Pichnem mu! Pripravila som dávku a pichla mu ihlu do vyčnievajucej žily. Mal žilnaté ruky lebo bol veľmi chudý. Zasneným pohľadom pozrel na mňa a pohladil ma po tvári, ďakujem Brittany. Objala som ho, nemohla by som ho stratiť, momentálne je pre mňa všetkým. Ranu som mu očistila alkoholom, pod vplyvom heroínu ani nevnímal bolesť. "Brittany..." Povedal dezorientovane. Pozrela som naňho. "Neber to láska, vydíš čo to somnou robí?" Do očí sa mi tlačili slzy. "Prepáč Dan, je to môj život..." Objala som ho. "Ak chceš tak odídem."..."Nie Brittany, ostaň prosím, milujem ťa, vieš to."..."Ano Dan, viem to...ak ma miluješ tak mi daj voľnosť, nič mi nezakazuj..." Privrel oči, "máš pravdu Brit." Že by to konečne pochopil?...Heroín sme si začali pichať navzájom a len tak leňošili a užívali si "šťastie" v žilách...Michael a Tatiana sedeli v luxusnej reštaurácii a pili šampanské. "Ľúbim ťa Michael." Držala ho za ruku a pozerala mu do očí. Michael na ňu pozrel a hneď aj sklopil zrak, odpil si. "Michael? ty mi nepovieš to isté?" Povzdychol si. Tatiana pochopila ale už toho mala akurát tak dosť. "Kedy na ňu konečne zabudneš? Ako sa mám asi tak cítiť keď spolu chodíme a ty stále myslíš na inú!" Značne zvýšila hlas. "Prepáč mi to tatiana, ja..."..."Neospravedlňuj sa mi preboha! To dievča ťa nikdy neľúbilo! Ale ja som pre teba schopná spraviť všetko lebo ťa milujem! Nie ako ona, odišla bez slova!"..."Tatiana, ako vieš, že ma neľúbila?" Trochu sa zarazila, "no to je predsa jasné nie? Opustila ťa!" Michael vedel, že má Tatiana pravdu, už je načase začať žiť. Michael vypil trochu viac šampanského ako chcel a aj to tak vyzeralo...Dorazili do neverlandu a mierili do Michaelovej izby. Už na schodoch sa však na seba vrhli. Tatiana zabuchla dvere od Michaelovej izby a zamkla. Michael ju o ne oprel a vášnivo ju bozkával. Za stáleho bozkávania a vyzliekania sa presúvali k posteli. Už je to asi rok, čo spolu spávajú, ale pre Michaela je to len fyzický akt. Nie je to, to krásne milovanie s Brittany. Odkedy odišla, Michael začal brať omnoho viac ukludňujúcich liekov ako napríklad diazepam. A ten je veľmi návykový. Do toho ešte začal piť veľa vína, aj keď nevedome, proste nejak sa mu to zvrhlo, namiesto jedného pohárika vypil päť. Uvedomoval si, že je to problém, ale občas si proste nemohol pomôcť. Opäť sa pomilovali, uspokojili svoje túžby, ale čo ďalej? Chce Michael takto žiť? Napĺňa ho takýto život. Ležal v posteli a cez okno pozeral na hviezdy. Brittany, láska moja kde si. Je to pravda, že si ma nemilovala? Čo ak to tak nebolo...Je len jediný spôsob ako to zistiť, Chcem to počuť z tvojich úst a chcem aby si sa mi pritom pozerala do očí. Pozrel som na Tatianu, ktorá mala hlavu položenú na mojej hrudi a pohladil ju po vlasoch. Má to význam pokračovať v tomto vzťahu?...Ležala som vedľa cudzieho chlapa a pozerala na hviezdy. Michael prečo si ma ešte nenašiel, v kútiku duše som stále dúfala, že tomu listu neuveríš a urobíš všetko preto aby si ma našiel, pretože ja sa vrátiť nemôžem. Aj keď som veľmi chcela, bála som sa o teba. Už sú to dva roky, a život pokračuje ako by sa nič nestalo. Ale len nádej, že sa raz objavíš v týchto dverách mi dávala minimálnu chuť žiť. Ale ako čas plynul, nádej sa rozplývala ako dym z cigarety. Pozerala som na dym, ktorý som práve vydýchla. Už ho nikdy neuvidím, zabudol na mňa. Pre mňa je teraz najdôležitejší môj heroín. Keby som si mala vybrať medzi Michaelom a heroínom?...samozrejme heroín:(...S heroínom sa človek oslobodzuje od zeme, čas neexistuje a ten plynie veľmi rýchlo. Pozrela som na toho chlapa vedľa mňa. Mal hnedé oči, krásne hnedé oči. Skoro ako Michaelove. Zasnene som naňho pozrela a jemne sa usmiala. Michael láska moja..."Dievča ty už nefetuj, keby si sa teraz videla." Obliekal sa, "ale bola si dobrá, určite ešte prídem a rozdáme si to". Hodil jej na posteľ prachy. Tento chlap bol ešte v pohode, ale boli tu aj takí čo nechceli zaplatiť a dokonca aj násilníci. Nie raz som dostala takú facku, že mi stena dala druhú. Ale asi viac ma zabolelo keď mi vynadali do šlapiek a feťáčiek. Ale čomu sa divím, je to predsa pravda. Čo by sa stalo keby som sa vrátila?...To je už jedno, nedokázala by som to...Vo svojich veciach, ktoré som v rýchlosti nahádzali do tašky keď som ho opúšťala som našla fotku. Bola som tam s ním, na koni, vysmiatí, šťastní. Slzy sa mi tlačili do očí, pritisla som si ju na hruď a potom k ústam. Prečo to všetko takto dopadlo? Prečo ma situácia donútila siahnuť po drogách, všetko už je stratené, už nikdy nebudem skutočne šťastná...aj šťastie z drog pominie, a to veľmi rýchlo. Po heroíne už nenasleduje nič...možno už len smrť, už len tá človeka vyslobodí. Milovala som tanec, teraz tancujem okolo tyče a predávam svoje telo. Pozrela som na svoje ruky. Sú rozpichané, každému je jasné čo som zač ale rovnako je to každému aj jedno. Nikto sa nad tým nepozastavuje...Čas plynie veľmi rýchlo, každý deň je rovnaký, nikdy už nepríde, pichla som si...
Komentáre
Prehľad komentárov
chjo je mi jich tak líto :( ..z britt se stala děvka která bere drogy..ale i přesto vzpomíná na svůj předchozí život po boku michaela ..kdyby se tam neobjevila ta prokletá tatiana tak by to tak možná nikdy nedopadlo :( ...sem zvědavá jestli se ti dva znovu potkají a hlavně kdy :(....je to kruté ale dobře se to čte, píšeš velmi dobře máš talent :)...jen prosím trochu odděluj ty odstavce, strašně se mi míchají řádky :D :)
....
(Laneey, 9. 11. 2011 9:59)